Kaweesakov dračí strom – veľký, mohutný kmeň s prazvláštnou korunou, ktorú tvoria svalovité vetvy. Aj tak by sa tento sukulent dal popísať. Napriek svojmu dôstojnému vzrastu i mene, je vhodný aj pre pestovateľov začiatočníkov. Kaweesakov dračí stom je pôvodom z ďalekých Kanárskych ostrovov a je veľmi odolný proti suchému podnebie. Povesť o drakovi, ktorého v súboji zranil slon, ktorý priplával po rieke aby sa s ním stretol sa traduje hlavne preto, že keď tento stromový skukulent poraníte (napríklad pílou) začne z kmeňa či vetvy namiesto obvykle, čírej alebo zažltnutej živice vytekať karmínová  „smola“ . Práve vďaka liečebným účinkom červenej živice bola táto zázračná miazga v minulosti dôležitým vývozným artiklom.

Kaweesakov dračí stom prezimuje už v teplotách 10 – 15 stupňov, jeho kmeň je nevetvený a až do prvého kvitnutia je možné očakávať rozvetvenie prepletených, silných vetiev. Ďalej sa sukulentný gigant rozvetvuje po celý životný rast v oneskoreniach 10-15 rokov. Postupne sa koruna stromu pomaly, ale isto obaľuje bohatými, vždyzelenými listmi, pripomínajúcimi svojim vzhľadom mohutné ihlice. Listy majú kožovitú štruktúru a tvarovo sú zvyčajne väčšmi pripodobňované k tenkým mečom, dlhým približne 60 cm.

Okrem stále zeleného olistenie Kaweesakov dračí stom takisto kvitne a plodí. Kvety majú bielu farbu a u svojho koreňa sú zelenkasté. Majú strapcovité členenie – po opelení sa kvety Dracaena mení v žiarivo oranžové, bobuľovité plody. Napriek ľahkému a nenáročnému pestovanie a dokonalému, ba dokonca exotickému vzhľadu nie je Dracaena príliš obľúbeným sukulentom, a to vďaka čase svojho rastu a zakorenenie semenáčov. Okrem zvyškových populácií na španielskych Kanárskych ostrovoch dračinec nájdeme tiež v prírode Madeiry, Kapverdských ostrovov a na Azorských ostrovoch.

Tejto odrode „dračieho sukulentu“ je s najväčšou pravdepodobnosťou už niečo vyše 6000 rokov. Prvé zápisy, popisujúci túto rastlinu vydal botanik Alexander von Humboldt, ale odborne sa staroba dračinca posúdiť nedá. Počas rastu sa v kmeni netvoria letokruhy. Údaje, ktoré vtedy Alexander von Humboldt zaznamenal boli konkrétne miery dračinca, ktorý objavil – miery predstavovali: obvod kmeňa 24 m, priemer 7,6 metra a výšku 67 metrov. V dažďových pralesoch, kde môžeme odrody dračieho stromu nájsť sa však objavujú aj jedinci s výškou 127 m. Domorodci v Peru používajú červenú miazgu z dračinca ako liek na úplavicu, črevné a tráviace ťažkosti, ale aj pri vaginálnych kúpeľoch pred pôrodom, latex totiž účinkuje antisepticky.

 

Pestovanie

Ťažko znáša prievan, inak je ale sukulent odolný. Ak vám rastlina zakorení, zalievajte dvakrát týždenne väčším množstvom vody, občas Kaweesakov dračí strom osviežte aj porosením rozprašovačom. Dospelé kusy niekedy vykvitajú počas letných mesiacov. Na ich stonke sa objavia drobné, biele kvietky hviezdicovitého tvaru. Dračím stromom vyhovuje takmer akékoľvek umiestnenie, rastlina by ale nemala byť na priamom slnku. Ideálne je pre dračinca miesto v polotieni. Vyhovuje mu hlinitá aj rašelinná pôda. U dračieho stromu, ako už bolo povedané, počítajte s pomalým rastom, nie je potreba ho presádzať skôr ako za dva alebo tri roky. Prihnojujeme špeciálnymi tekutými hnojivami, ktoré neobsahujú vápno, a to v období od marca do septembra.

 

Nebezpečné choroby a škodci

Hnednutie listov

Jasnou príčinou je suchý vzduch, ktorý Kaweesakov dračí  strom rozhodne nepotrebuje, naopak mu svedčí vlhkosť, ktoré sa dá docieliť pomocou rosenia rozprašovačom. Ďalšou príčinou môže byť tiež chladný prievan. Ak spozorujete na listoch sukulentu jhnedé škvrny potom vedzte, že je nutné zapracovať na intenzívnejšej zálievke, váš strom totiž trpí smädom.

Spodné listy sú zažltnuté

Keď mu zaznamenáte, že proces zožltnutia spodného lístia dračinca postupuje pomaly, je zrejmé, že ide o prirodzený proces starnutia listov a preto je dobré tieto kúsky jednoducho odstrihnúť a stromu tak uľahčiť. Listy majú obmedzenú životnosť iba na 2 roky, a potom odumierajú.

 

Účinky sangre de drago (dračej krvi)

Latexová miazga sa zbiera za úsvitu poškodením stromu. Keďže miazgu strom vylučuje na svoju obranu a na hojenie, je jasné k čomu bola čoskoro po objavení domorodcami používaná zvonka aj vnútorne. Používa sa predovšetkým na liečbu rôznych druhov poranení (potieraním na postihnuté miesto) a pri poruchách činnosti vnútorných orgánov – žalúdok, črevá. Dračia krv má aj analgetický účinok, tzn. miesto po „zasypaní“ prestáva páliť – bolieť. Ďalej tiež posilňuje imunitný systém, zastavuje krvácanie, všeobecne urýchľuje hojenie. Okrem toho má látka tiež znateľne blahodarné účinky pri ťažkostiach z hemoroidmi, ako obklad na zlomeniny, pri liečbe vredov, ale aj koliky. Odvar z „dračej krvi“, teda červenej miazgy je nenahraditeľný ako výplach dutiny ústnej, pretože zabraňuje paradentóze a pomáha pri zápaloch ďasien. Dokonca sa v poslednej dobe hovorí aj o tom, že by červená živica mala pôsobiť aj ako prevencia vzniku rakoviny, bercových vredov a cukrovky.

3 komentáre

  • Zuzka píše:

    Dobrý deň, skvelý článok. Pred mesiacom som si kúpila dračí strom, konkrétne Kaweesakov dračí strom a určite mi pomôžu informácie o pestovaní, ktoré ste spomenuli v tomto článku, lebo práve tejto problematike sa ich nevenuje veľa.

  • Henrieta píše:

    Dobrý deň, prosím vás vedeli by ste mi poradiť? Pestujem Kaweesakov dračí strom a už týždeň pozorujem zažltnuté listy. Môže za tým nejaká choroba či škodca? Ďakujem. Henrieta

Come see us

The Castle
2500 Castle Dr
Manhattan, NY

T: +216 (0)40 3629 4753
E: hello@themenectar.com